Združenie SOVA považuje schválený zákon za polovičatý a nedokončený.

Slovenské cesty brázdi prinajmenšom 130 000 vozidiel s upraveným tachometrom a každým dňom pribúdajú stovky ďalších. Toto sú tie najmiernejšie odhady odbornej verejnosti. Inzercia je preplnená vozidlami, ktoré sú stočené, omladené a majú maskované stopy po havárii.

 „Trh s ojazdenými vozidlami v dnešnej dobe najviac pripomína džungľu bez jasných pravidiel,“ prirovnáva Mgr. Július Petrus, predseda SOVA. „Národná rada schválila minulý týždeň v 3. čítaní  novelu zákona, ktorý zakazuje úpravu najazdených kilometrov. Združenie SOVA však po jej preštudovaní musí jasne upozorniť na nedostatky.“

Žiadny zákon nie je schopný vyriešiť spoločensky škodlivé chovanie úplne. Avšak veríme, že pokiaľ začne zákon platiť, môže stáčanie kilometrov značne obmedziť. Veľký prínos vidíme hlavne v preventívnej rovine, pretože po rokoch nečinnosti štát dáva jasne najavo, že pretáčanie tachometrov je nelegálne. Hlavne tak padnú výhovorky firiem, ktoré túto službu poskytujú a verejne ponúkajú. Tie dnes totiž tvrdia, že nerobia nič nezákonné. Toto vidíme ako pozitívum.

Nedostatkom zákona podľa nás je, že zakazuje predaj stočených áut iba firmám a živnostníkom, pričom podľa našich skúseností je manipulácia s tachometrami masovo rozšírená aj medzi občanmi. „Podľa nášho právneho názoru však nebudú môcť byť stočené autá ani inzerované, čo by mohlo nepoctivým predajcom z radov občanov ich podvodné jednanie poriadne zťažiť. Mimo inzerciu a bazáre bude totiž predaj auta veľmi komplikovaný,“ vysvetľuje Petrus. „ Stočené vozidlá tak budú vytlačené na okraj trhu a budú sa predávať „na ulici“, to znamená ešte ďalej od kontrolných mechanizmov. Otázka tak zostáva, prečo zákon zabudol na tieto pretočené vozidlá.“

Nastáva tiež otázka, aké zdroje na overovanie kilometrov bude štát používať, aby mohol s istotou určiť skutočný stav tachometra. Zatiaľ neexistuje jednotná európska databáza a aj možnosť jej zavedenia je viac než nejasná. Čo sa týka zápisov v slovenskej databáze napríklad v servisoch či na STK, tam môžu pri zápise spraviť chybu aj zamestnanci, tiež sú to len ľudia. Tak sa môže medzi stočené autá dostať aj to, ktoré je úplne v poriadku. Bude nutné, aby štát určil jasnú metodiku, ako stav najazdených kilometrov záväzne overiť, pretože inak nastane na trhu ojazdených áut obrovská miera neistoty.

„Čo s už stočenými vozidlami?,“ pýta sa Július Petrus. „Na toto už zákon tiež nedáva odpoveď. Stačí upraviť stav kilometrov na poslednú známu hodnotu, alebo je toto vozidlo odsúdené na „dožitie“ svojmu podvedenému majiteľovi, prípadne na predaj na šedý pouličný trh? Štát by mal dať jasne najavo, čo sa stane s desiatkami tisíc vozidiel. Budú sa hromadne vyvážať do zahraničia, prípadne šrotovať? Na odpoveď by sme nemali čakať až do vstúpenia zákona do platnosti. Je viac než nutné domyslieť následky a možné nápravy ešte pred prezidentovým podpisom novely.“